C / con-vĕnusto
verb transitive

con-vĕnusto

2nd PP con-vĕnustāre · conj. 1st
to ornament, adorn
v. a., to ornament, adorn (late Lat.): ecclesiam cultu, Sid. Ep. 7, 12: aliquid oratione, id. ib. 8, 6: Aurora primo convenustans habitu fenestras, Mart. Cap. poët. 2, § 219 al.