R / răbĭo
verb intransitive #3256

răbĭo

2nd PP răbĕre · conj. 3rd-io
to rave; be mad poetic
to rave, be mad (poet. and in post-Aug. prose), Varr. and Caecil. ap. Non. 40, 2 sq.: oculis rabere visa es ardentibus, Poëta ap. Cic. Div. 1, 31, 66; id. Imp. Pomp. 5, 207; 5, 222; Sen. Ep. 29, 7.