V / verbĭgĕro
verb intransitive

verbĭgĕro

2nd PP verbĭgĕrāre · 3rd PP verbĭgĕrātum · conj. 1st
to talk; chat; dispute
perf., ātum, 1, v. n. verbum-gero, to talk, chat, dispute: quoties inter nos verbigeratum sit, App. Mag. p. 321, 3.